Embedded Files
Detské knihy nerozvíjajú len čitateľskú gramotnosť
Detské knihy nerozvíjajú len čitateľskú gramotnosť
Vedeli ste, že čím lepšie predškoláci rozumejú hovoreným príbehom, tým lepšie porozumejú tomu, čo si neskôr prečítajú v škole? Rozvíjať porozumenie príbehov, napríklad cez detské knihy, má mnoho dobrých dôvodov. Prvý som uviedla. Je ním čitateľská gramotnosť.
Začnime však pekne po poriadku. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to porozumenie príbehu vlastne je? Rozumie dieťa príbehu vtedy, keď dokáže vymenovať zvieratká, ktoré sa v ňom objavili? Alebo vtedy, keď opíše ako vyzerala rozprávková víla?
Múdre knihy hovoria, že porozumenie príbehov nespočíva v schopnosti zrekapitulovať čo najviac udalostí alebo vymenovať čo najviac detailov, ktoré dieťa počulo alebo videlo v príbehu. To odráža skôr pamäťové schopnosti. Porozumenie príbehu súvisí so schopnosťou chápať zmysluplným vzťahom, rozumieť príčinám a ich dôsledkom. Predstavme si, že v príbehu vystupuje dievčatko. Nazvime ju Hanka. Táto Hanka pomaly, po špičkách kráča ku kuchynskej linke, na ktorej je položená čokoláda. Ak dieťa uvedie, že dôvodom Hankinho prikrádania sa je asi to, že si chce potajme a nepozorovane malý kúsok uchmatnúť (a nechodí tak preto, trebárs, že ju bolia nohy :-)), tak viete, že dieťa je na dobrej ceste porozumenia. Kľúčovým prvkom porozumenia príbehu je schopnosť zohľadniť perspektívu postavy a simulovať vo svojej mysli nejaký jej zámer, túžbu, či presvedčenie a s tým súvisiace emócie.
A teraz späť k detským knihám.
Príbehy v detských knihách sú úžasné v tom, že dokážu efektívne rozvíjať aj inú gramotnosť než čitateľskú. Je to gramotnosť emocionálna. Mnohé detské príbehy kopírujú realitu, rôzne životné situácie - radosti aj starosti, s ktorými sa hlavná postava potýka. Množstvo detských kníh je nabitých emocionálne ladenými udalosťami. Je v nich preto obsiahnutá rozmanitá slovná zásoba, ktorá sa vzťahuje na prežívanie postáv. Knihy vo všeobecnosti majú obrovskú výhodu vo vzťahu k reči v tom zmysle, že sú priam nasiaknuté takou slovnou zásobou, s ktorou sa dieťa bežne nestretne. Napríklad, dieťa a rodina často používajú slovo smutný. Avšak slovo smutný znamená niečo trošku iné ako slovo skleslý, sklamaný, zúfalý či osamelý. Ak sa dieťa naučí rôzne odtienky emocionálnej slovnej zásoby, ktoré knihy ponúkajú, rozšíri tým okruh aj svojho vlastného prežívania.
Okrem toho, že knihy rozvíjajú emocionálnu slovnú zásobu u detí, napomáhajú porozumenie perspektívy postáv, činov a ich dôsledkov. Napríklad v príbehu vystupuje dráčik, ktorý šľahá plamene vždy, keď sa mu niečo nepáči. Pri tejto príležitosti vieme rozvíjať porozumenie perspektívy dráčika, porozumenie jeho emócie hnevu, ale zároveň je to príležitosť pre dieťa pochopiť perpektívu jeho kamarátov - kamaráti sú nešťastní, keď sa dráčik v hneve neovláda. V tomto kontexte môžeme s dieťaťom diskutovať o tom, ako sa v hneve správať tak, aby to bolo prijateľné pre okolie. Kvalitná detská literatúra, ktorá obsahuje autentické postavy, reálne problémy a ich možné riešenia, ponúka aj modely na zvládanie silných emócií.
Ba čo viac, detské knihy dokážu rozvíjať porozumenie morálnosti ľudských činov. Ako? Ak v príbehu vystupuje Ferko, ktorý ukradne Žofke ceruzku, je to príležitosť pre dieťa naučiť sa, že brať veci iných bez ich súhlasu je neakceptovateľné. Alebo iný, pozitívny príklad. V príbehu vystupuje malá lienka, ktorej chýbajú kamaráti. Pri tejto príležitosti vieme u dieťaťa rozvíjať altruizmus, empatiu alebo všímavosť vo vzťahu k rovesníkom: “Ak vidíš, že spolužiak je smutný, nenechaj ho tak, možno mu chýba kamarát”.
Využiť tento knižný potenciál však môžeme len za splnenia istých podmienok. Vyzdvihnem dve:
Prvá podmienka je správny výber kníh. Dobré knihy sú také, v ktorých je množstvo pútavých ilustrácií s výstižne zakreslenými výrazmi tváre postáv. Zároveň by tieto ilustrácie mali dopĺňať text. Textu by nemalo byť príliš veľa, ale primerane vzhľadom na vek dieťaťa. Knihy majú byť po obsahovej stránke pútavé a zábavné, aby dieťa podnecovali k zvedavosti.
Druhou - kľúčovou - podmienkou je správny spôsob čítania kníh s deťmi. Výskumy ukazujú, že najviac deti čerpajú z toho, keď sa o knihe diskutuje, keď dospelý vedie interaktívny rozhovor s dieťaťom o rôznych aspektoch príbehu. “Len ticho seď a počúvaj” už vôbec neplatí. Čím viac sa dieťa zapája, tým lepšie.
Skúsme dnes oprášiť knihy z police a zavítajme spolu s drobcami do sveta príbehov.
Ako na deti vplývajú hry s bábkami.
Ako na deti vplývajú hry s bábkami.
Deti milujú bábky. Hrávate sa s deťmi bábkové divadlo?
V súčasnej dobe je technológia a digitálne zábavné prostredie veľmi prítomné v životoch detí a tak sa vytrácajú rôzne hry, ktoré boli v časoch nie tak dávnych bežnou súčasťou detského sveta. Tak je to aj s niektorými hračkami, ako sú aj bábky. Mám na mysli bábky na hranie divadla - maňušky alebo aj marionety či javajky. Aký je medzi nimi rozdiel?
Maňuška je bábka z látky, má zospodu otvor, do ktorého sa dá navliecť ruka. Ovláda sa pomocou troch prstov (dva na ručičky bábky a jeden na hlavičku).
Marioneta je zhora vodiaca, drevená bábka. Býva upevnená na nitiach, ktoré sú priviazané na tyčke v tvare písmena X. Nitky, bývajú priviazané k rukám, kolenám, členkom alebo chrbtu.
Javajka je spodom vodená bábka. Zozadu sa pripevní na tyčku, ktorá je držadlom a z rúk bábky idú tenké tyčky, ktorými sa dá tými rukami hýbať.
Je to úžasná vec pre deti, ktorá rozvíja mnohé zručnosti!
Dáva priestor na fantáziu. Deti sa prostredníctvom bábky môžu preniesť do sveta fantázie, vymýšľať si príbehy, rozvíjať tvorivosť, hravosť, byť slobodní v prejavoch. Podporuje to rozvoj kreativity a schopnosti riešiť problémy. Rozvíja sociálne zručnosti a vzťahy. Pomocou bábky si dieťa osvojuje slušné správanie, učí sa poďakovať, poprosiť. Hra s bábkami často zahŕňa spoluprácu s ďalšími deťmi alebo dospelými. Dieťa sa tak učí komunikovať, spolupracovať, zaujať postoj k rôznym situáciám a nadväzovať vzťahy.
Rozvíja tiež reč a komunikáciu. Bábky sú skvelý pomocník aj pri rozvíjaní komunikačných zručností, kedy dieťa s nimi aj za ne komunikuje, vyjadruje svoje názory, postoje, myšlienky...Rozvíja si tak slovnú zásobu, tvorbu viet, dialógov a naratívne (rozprávačské) schopnosti. Zveruje sa im, čím zároveň pôsobia ako terapeut /dôverník/. V mnohých prípadoch sú to práve bábky, ktorým deti prezradia svoje tajomstvá alebo trápenia. Tým pomáhajú prejavovať aj emócie. Napríklad, keď sa dieťa bojí tmy alebo čohokoľvek môže byť práve bábka tá, ktorej sa nebojí priznať svoj strach a ktorá ho zároveň podporuje v zvládaní toho strachu.
Zároveň pri hraní divadla si dieťa môže vyskúšať rôzne emócie (byť nahnevaný, láskavý, smutný, veselý...) a to mu umožňuje lepšie pochopiť a zvládať vlastné emócie a učiť sa ako vyjadrovať empatiu a pochopenie k iným.
Ovládaním bábky si zároveň rozvíja manipuláciu a jemnú motoriku potrebnú k rozvíjaniu grafomotoriky a písania.
Hra s bábkami je teda veľmi dôležitá a obohacujúca aktivita v útlom detstve. Podpora tejto formy hrania má pozitívny vplyv na rozvoj detí a tiež prispieva k uvoľneniu a radosti detí.
zamyslime sa.....
zamyslime sa.....
Page updated
Google Sites
Report abuse